Počas niekoľkých posledných desaťročí sa Čína stala globálnou veľmocou vo svetovom obchodnom systéme, spochybňovala tradičný ekonomický poriadok a pretvárala medzinárodné obchodné prostredie.Čína má veľkú populáciu, bohaté zdroje a neustále zlepšovanie infraštruktúry.Stala sa najväčším svetovým exportérom a druhým najväčším importérom.
Vzostup Číny ako výrobného centra bol mimoriadny.Nízkonákladová pracovná sila a efektívne výrobné procesy z nej robia atraktívnu destináciu pre zahraničné spoločnosti, ktoré chcú využiť konkurenčné výrobné ceny.Preto podľa Svetovej banky Čína tvorila približne 13,8 % celkovej hodnoty svetového exportu v roku 2020. Od elektroniky a textilu až po stroje a nábytok zaplavili čínske výrobky globálne trhy a upevnili tak postavenie Číny ako svetovej továrne.
Okrem toho sa obchodné vzťahy Číny rozšírili za hranice tradičných západných trhov a Čína aktívne nadviazala kontakty s rozvojovými krajinami.Prostredníctvom iniciatív, ako je iniciatíva Belt and Road Initiative (BRI), Čína výrazne investovala do infraštruktúrnych projektov v Afrike, juhovýchodnej Ázii a Strednej Ázii a spájala krajiny prostredníctvom siete ciest, železníc, prístavov a telekomunikačných systémov.V dôsledku toho Čína získala významný vplyv a prístup na kľúčové trhy, čím sa zabezpečil nepretržitý tok zdrojov a obchodné partnerstvá.
Dominancia Číny v globálnom obchodnom systéme však nie je bez kontroverzií.Kritici tvrdia, že krajina sa zapája do nečestných obchodných praktík vrátane krádeží duševného vlastníctva, menových manipulácií a štátnych dotácií, ktoré čínskym spoločnostiam poskytujú nespravodlivú výhodu na globálnych trhoch.Tieto obavy narušili vzťahy s hlavnými obchodnými partnermi, ako sú Spojené štáty americké a Európska únia, čo viedlo k obchodným sporom a clám na čínsky tovar.
Rastúci ekonomický vplyv Číny navyše vyvolal geopolitické obavy.Niektorí vidia ekonomickú expanziu Číny ako prostriedok na rozšírenie jej politického vplyvu a spochybnenie existujúceho liberálneho ekonomického poriadku.Rastúca asertivita Číny v Juhočínskom mori, územné spory so susedmi a obvinenia z porušovania ľudských práv ešte viac komplikujú jej úlohu vo svetovom obchodnom systéme.
V reakcii na to sa krajiny snažili diverzifikovať dodávateľské reťazce, znížiť závislosť od čínskej výroby a prehodnotiť obchodné vzťahy.Pandémia COVID-19 odhalila zraniteľnosť krajín príliš závislých od čínskej výroby, čo vyvolalo výzvy na preskupenie dodávateľského reťazca a regionalizáciu.
Čína čelí výzvam na viacerých frontoch, keď sa snaží udržať si svoje miesto vo svetovom obchodnom systéme.Jeho domáca ekonomika sa presúva z rastu založeného na exporte na domácu spotrebu, ktorú poháňa rastúca stredná trieda a zmenšujúca sa pracovná sila.Čína tiež zápasí s problémami životného prostredia a meniacou sa globálnou ekonomickou dynamikou, vrátane vzostupu priemyselných odvetví poháňaných technológiami.
Aby sa Čína prispôsobila týmto zmenám, zameriava sa na technologický pokrok a inovácie, snaží sa posunúť vyššie v hodnotovom reťazci a stať sa lídrom v rozvíjajúcich sa oblastiach, ako je umelá inteligencia, obnoviteľná energia a pokročilá výroba.Krajina značne investovala do výskumu a vývoja s cieľom vybudovať domáce technologické kapacity a znížiť závislosť od zahraničných technológií.
Skrátka, úlohu Číny vo svetovom obchodnom systéme nemožno ignorovať.Premenila sa na ekonomickú veľmoc, spochybňuje status quo a pretvára globálny obchod.Hoci vzostup Číny priniesol ekonomické príležitosti, vyvolal aj obavy z praktík spravodlivého obchodu a geopolitických dôsledkov.Ako sa svet prispôsobuje meniacemu sa ekonomickému prostrediu, budúcnosť úlohy Číny vo svetovom obchodnom systéme zostáva neistá, s množstvom výziev a príležitostí.
Čas odoslania: 16. júna 2023
